Zebry podávané so psilocybínom lepšie zvládajú stres

Pri vedeckom výskume sa najčastejšie používajú myši a potkany. Vďaka 97,5% rovnakej DNA ako my ľudia a schopnosti rýchleho množenia to dáva zmysel. V novom experimente však vedci netestovali na hlodavcoch, ale na našich vodných priateľoch - áno, psilocybín dávkovali rybám!

A akokoľvek bizarne to môže znieť, v skutočnosti ide o skutočný špičkový psychedelický výskum, publikovaný v časopise Príroda časopis len minulý mesiac. Na stránke . štúdium Cieľom bolo preskúmať stimulačné a anxiolytické (uvoľnenie stresu) vlastnosti psilocybínu analýzou jeho účinkov na spôsob plávania zebričiek. A prečo práve zebričky, pýtate sa? 

Prečo podávať zebričkám psilocybín?

V poslednom čase sa tieto malé drobné rybky, pomenované podľa ich vtipných pruhov, stali miláčikom výskumného sveta. Títo džezoví chlapci, ktorých ste pravdepodobne videli v miestnom obchode so zvieratami, majú v skutočnosti 84% spoločných génov, ktoré súvisia s ľudskými chorobami, a dokonca sa rozmnožujú rýchlejšie ako myši. Sú to tiež dosť spoločenské tvory (aspoň v porovnaní s inými rybami) čo znamená, že výskumníci môžu vyvodiť podobné výsledky o správaní ľudí. A aby toho nebolo málo, sú polopriehľadné, čo znamená, že výskumníci môžu doslova vidieť, čo sa deje v ich tele. Veľmi výhodné je aj to, že na podanie látky rybám ju stačí vhodiť do ich vodnej nádrže. Takže tieto ryby plávali v tom, čo by psychonauti medzi nami mohli nazvať hubový čaj? No, tak trochu!

Výskumníci použili strojové sledovanie na analýzu vplyvu psilocybínu na spôsob plávania zebričiek. Napísali;

"V tejto práci sme vyvinuli systém sledovania správania larválnych zebričiek v širokom poli a skúmali sme účinky psilocybínu, psychedelického agonistu serotonínových receptorov..."

“Analýzy presnej kinematiky tela pomocou strojového učenia identifikovali latentné stavy správania, ktoré odrážajú spontánny prieskum, vizuálne riadené rýchle plávanie a nepravidelné plavecké vzory po vystavení stresu." 

Ryby boli buď stimulované, alebo upokojené

Výskumníci opísali dva odlišné vzorce vplyvu psilocybínu na ryby v štúdii. Tie by sa dali rozdeliť na "stimulačné". (vo význame "vzrušovať") alebo "anxiolytikum", čo je slovo používané na označenie liekov proti úzkosti. Takže ryby boli buď vzrušené, alebo upokojené. Vedci mohli poukázať aj na podobnosti medzi týmito výsledkami a predchádzajúcim výskumom o tom, ako ketamín pôsobí na zebry aj na ľudí. 

"Pomocou tejto metódy sme zistili, že akútna liečba psilocybínom má dva behaviorálne účinky: uľahčenie spontánneho prieskumu ("stimulačné") a prevenciu nepravidelných plaveckých vzorcov po vystavení stresu ("anxiolytické"). Tieto účinky sa líšili od účinku akútnej liečby SSRI a boli skôr podobné účinku liečby ketamínom," uvádza sa v štúdii. 

Ako sa teda tieto "stimulačné" alebo "anxiolytické" účinky prejavili?

No "stimulačný" výsledok bol zrejmý, pretože ryby začali skúmať väčšiu časť nádrže, než keď boli "triezve". 

"Zebričky zvyčajne plávali pri stene v malej aréne vďaka svojej vrodenej preferencii nazývanej thigmotaxia. [V našej veľkej aréne, naopak, skúmali široké okolie a plávali na dlhšie vzdialenosti." 

Pokiaľ ide o anxiolytické účinky psilocybínu u zebričiek, vedci ich merali tak, že rybám podali dávku a potom ich v podstate vystresovali. Prudko menili teplotu a úroveň pH v nádrži, fyzicky ich vyrušovali alebo ich držali v izolácii. Zvyčajne to spôsobí, že vystresované zebričky začnú plávať "cik-cak". Po podaní psilocybínu však ryby takto nereagovali. To znamená, že psilocybín dokázal pôsobiť proti ich stresovej reakcii a udržal ich v pokoji. 

"Ryby sme vopred ošetrili psilocybínom s najúčinnejšou koncentráciou na zvýšenie spontánneho prieskumu, vystavili sme ich stresorom na päť minút, zotavili sme ich pri normálnej teplote a testovali sme ich spontánny prieskum a optomotorickú odpoveď..."

 "Dôležité je, že predbežná liečba psilocybínom zabránila zmenám plaveckých vzorcov vyvolaných stresom. Ryby, ktorým bol psilocybín podaný vopred, vykazovali rovné plavecké vzory aj po vystavení stresu."

Tento výsledok je mimoriadne zaujímavý, pretože poukazuje na to, že psilocybín je účinnou liečbou proti stresu, úzkosti a traume, čo potvrdzuje predchádzajúci výskum a hypotézy. 

Nie prvá štúdia o psychedelických rybách...

Okrem toho to nie je prvá štúdia, ktorá pomocou zebričiek poukazuje na potenciál psychedelík v medicíne. V roku 2022 výskumníci z MacEwan University skúmali účinky podávania mikrodávok LSD zebričkám. Na základe svojich pozorovaní mohli usúdiť, že LSD nemá pre ryby, a teda ani pre ľudí, návykový potenciál. 

"V našej prvej štúdii sme zebričkám opakovane podávali mikrodávky LSD. Pomocou behaviorálnych neurobiologických testov na kvantifikáciu lokomócie, odvahy a správania podobného úzkosti sme po 10 dňoch opakovaného dávkovania nepozorovali žiadny vplyv na správanie..."

 "Podobne ako pri terpénoch to môže naznačovať absenciu abstinenčných príznakov alebo návykového potenciálu, čo je povzbudivé pre klinickú životaschopnosť na použitie u ľudí." (úryvok z The Conversation)

Na porovnanie, ryby, ktorým bol podaný etanol alebo nikotín urobil vykazujú zvýšené úzkostné správanie a zníženú odvahu. V podstate prežívali abstinenciu. U rýb, ktorým bolo podané psychedelikum, sa to nestalo. 

Každá nová štúdia potvrdzuje potenciál psychedelík

Tak, a je to. S pomocou niektorých vodných kamarátov sme schopní ďalej obhájiť terapeutické tvrdenia o psychedelických látkach. Už len na základe týchto dvoch štúdií sme schopní vidieť stimulačné vlastnosti otvárajúce myseľ, upokojujúce účinky proti úzkosti, ako aj absenciu návykového potenciálu. Pokračujte v ďalšom výskume!